Хелпикс

Главная

Контакты

Случайная статья



Doc. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc.

⇐ ПредыдущаяСтр 5 из 5


Doc. JUDr. Já n Dr­go­nec, DrSc.

eme­rit­ný sud­ca Ú stav­né ­ho sú ­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

                   Aj v co­vi­do­vej é re zá ­klad­né prá ­va ma­jú chrá ­niť č lo­ve­ka

Chr­bti­cou ma­te­riá l­ne­ho prá v­ne­ho š tá ­tu je sú d­na moc. Tam a vte­dy, kde a keď sú d neup­lat­ní zá ­kon, do­kon­ca ani Ú sta­vu, je ma­te­riá l­ny prá v­ny š tá t ne­dos­tup­ný. Ani to­to nej­de bez sud­cov a sú ­dov.

Sud­co­via vš eo­bec­ný ch sú ­dov pr­vé ­ho i dru­hé ­ho stup­ň a roz­ví ­ja­jú svo­ju smut­ne zná ­mu ne­zá ­vis­losť na zá ­ko­noch k ne­zá ­vis­los­ti na Ú sta­ve. Dá sa po­ve­dať, ž e sa roz­hod­li „vy­mlá ­tiť “ slo­bo­du zhro­maž ­ď o­va­nia z Ú sta­vy aj z me­dzi­ná ­rod­ný ch do­ho­vo­rov as­poň v roz­sa­hu, v akom ga­ran­tu­jú ľ ud­ské prá ­va a zá ­klad­né slo­bo­dy na ú ze­mí Slo­ven­ska. Ná ­zor­ný prí k­lad po­nú ­ka prí ­pad z bra­tis­lav­ský ch sú ­dov.

Pe­ter S. sa oci­tol pred sud­com pre prí p­rav­né ko­na­nie Ok­res­né ­ho sú ­du Bra­tis­la­va I. Ten 21. de­cem­bra 2020 roz­ho­dol, ž e ho ne­be­rie do vä z­by a pre­pú š ­ť a ho zo za­dr­ž a­nia na slo­bo­du.

Pro­ku­rá ­tor klá ­dol ob­vi­ne­né ­mu za vi­nu, ž e „mal ve­rej­ne pod­ne­co­vať /vy­zý ­vať na hro­mad­né nepl­ne­nie dô ­le­ž i­tej po­vin­nos­ti na zá ­kla­de zá ­ko­na, a to uz­ne­se­ní m vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 718 z 11. 11. 2020. Vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky v č as­ti C, bod C. 1. ci­to­va­né ­ho uz­ne­se­nia roz­hod­la, ž e sa za­ka­zu­je s ú č in­nos­ť ou od 15. no­vem­bra 2020 v rá m­ci vy­hlá ­se­né ­ho nú ­dzo­vé ­ho sta­vu... po­koj­ne sa zhro­maž ­ď o­vať v poč ­te nad 6 osô b. “ (Uz­ne­se­nie Kraj­ské ­ho sú ­du v Bra­tis­la­ve, 3T­po/1004/2020).

Sud­ca pre prí p­rav­né ko­na­nie Ok­res­né ­ho sú ­du v Bra­tis­la­ve od­mie­tol ná vrh pro­ku­rá ­to­ra. V od­ô vod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia uvie­dol:

„... Aj Char­ta a Do­ho­vor, kto­rý ­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka ga­ran­tu­jú prá ­vo po­koj­ne a slo­bod­ne sa zhro­maž ­ď o­vať, bez aký ch­koľ ­vek ob­me­dze­ní. Rov­na­ko z oboch jas­ne vy­plý ­va, ž e aké ­koľ ­vek ob­me­dzenie vý ­ko­nu prá v a slo­bô d uz­na­ný ch v tej­to char­te mu­sí byť us­ta­no­ve­né zá ­ko­nom (č l. 52 bod 1 Char­ty), resp. vý ­kon tý ch­to prá v (Slo­bo­da zhro­maž ­ď o­va­nia a zdru­ž o­va­nia) mô ­ž e po­dlie­hať len ta­ký m ob­me­dzeniam, kto­ré sta­no­vu­je zá ­kon (č l. 11 bod 2 Do­ho­vo­ru). Uve­de­né me­dzi­ná ­rod­né zmlu­vy, kto­rý ­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná, bez pri­pus­te­nia vý ­ni­miek, jed­noz­nač ­sne ur­č u­jú, ž e aké ­koľ ­vek ob­me­dzenia vý ­ko­nu zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d, aj prá ­va po­koj­ne sa zhro­maž ­ď o­vať je mož ­né len a je­di­ne for­mou zá ­ko­na (za spl­ne­nia aj os­tat­ný ch pred­pok­la­da­ný ch pod­mie­nok) a nie nor­mou niž ­š ej prá v­nej si­ly... Ú stav­nop­rá v­ne neob­sto­jí ná ­zor, ž e š tá t­ny or­gá n, v tom­to prí ­pa­de vlá ­da, uz­ne­se­ní m mô ­ž e za­ká ­zať up­lat­ň o­va­nie jed­né ­ho zo zá ­klad­ný ch prá v len na zá ­kla­de zá ­ko­na. Zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy po­ž í ­va­jú zvý ­š e­nú ochra­nu a mu­sia byť ga­ran­to­va­né nie­len za š tan­dar­dný ch pod­mie­nok, ale prá ­ve a naj­mä vo vý ­ni­moč ­ný ch si­tuá ciá ch, ke­dy je ná ­chyl­nosť ich po­ru­š o­va­nia zvý ­š e­ná. Vy­jad­re­né pla­tí aj po­č as vy­hlá ­se­né ­ho nú ­dzo­vé ­ho sta­vu na ú ze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Je po­vin­nos­ť ou sú ­du strá ­ž iť dodr­ž ia­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d zo stra­ny š tá ­tu vo­č i svo­jim oby­va­te­ľ om a aj to aký m spô ­so­bom (for­mou) sú tie­to prá ­va a slo­bo­dy ob­me­dzo­va­né /za­ka­zo­va­né a č i ta­ké ­to ob­me­dzenia a zá ­ka­zy sú dô ­vod­né, pri­me­ra­né, č i sú dodr­ž a­né zá ­sa­dy pro­por­cio­na­li­ty a č i je to ne­vyh­nut­né. Uz­ne­se­nie vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 718 z 11. 11. 2020, kto­rý m bo­lo za­ká ­za­né up­lat­ň o­va­nie prá ­va po­koj­ne sa zhro­maž ­ď o­vať v poč ­te nad 6 osô b a na hro­mad­né po­ru­š o­va­nie tej­to po­vin­nos­ti mal ve­rej­ne vy­zý ­vať, nie je reali­zo­va­né spô ­so­bom sú ­lad­ný m s Ú sta­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Char­tou zá ­klad­ný ch prá v Euró p­skej ú nie a Euró p­skym do­ho­vo­rom o zá ­klad­ný ch ľ ud­ský ch prá ­vach a slo­bo­dá ch, le­bo neš ­lo zá ­kon. “

Uz­ne­se­nie ok­res­né ­ho sú ­du v ci­to­va­nom roz­sa­hu mô ­ž e napĺ ň ať hr­dos­ť ou. Vš eo­bec­ný sú d na Slo­ven­sku ko­neč ­ne pos­tu­po­val v sú ­la­de s po­ž ia­dav­ka­mi ma­te­riá l­ne­ho prá v­ne­ho š tá ­tu, do­kon­ca aj vte­dy a tam, kde sa mu­sel vzo­prieť vlá ­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Ok­res­ný sú d sa mu­sel vy­rov­nať s nie­koľ ­ký ­mi š tan­dar­dne š í ­re­ný ­mi poz­nat­ka­mi, kto­ré nie raz sú sú ­dom ko­na­jú ­cim vo ve­ci cu­dzie.

Sú d nep­re­hlia­dol roz­diel me­dzi pod­mien­kou vy­ž a­du­jú ­cou ob­me­dzenie zá ­klad­né ­ho prá ­va zá ­ko­nom a je­ho ob­me­dze­ní m „na zá ­kla­de zá ­ko­na“. Ide o dve roz­diel­ne pod­mien­ky. Po­ž ia­dav­ka zá ­ko­na nie je for­má l­na po­ž ia­dav­ka, ako sa mô ­ž e zdať lai­ko­vi na pr­vý poh­ľ ad. Zá ­ko­ny pri­jí ­ma len a vý ­luč ­ne Ná ­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Vš eo­bec­ne zá ­vä z­né prá v­ne pred­pi­sy na zá ­kla­de zá ­ko­na vy­dá ­va­jú iné š tá t­ne or­gá ­ny – or­gá ­ny vý ­kon­nej mo­ci. Po­ž ia­dav­ka ob­me­dzenia zá ­klad­né ­ho prá ­va zá ­ko­nom zna­me­ná, ž e len a je­di­ne parla­ment smie ob­me­dziť zá ­klad­né prá ­vo ale­bo slo­bo­du.

Tú ­to pod­mien­ku vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­ru­š i­la, le­bo ona, a nie parla­ment siah­la na slo­bo­du zhro­maž ­ď o­va­nia. Ta­kú prá ­vo­moc Ú sta­va vlá ­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky nep­riz­ná ­va.

Vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky zá ­ro­veň ned­ba­la ani o to, aby slo­bo­du zhro­maž ­ď o­va­nia as­poň ob­me­dzi­la vš eo­bec­ne zá ­vä z­ný m prá v­nym pred­pi­som. Na pa­le­te vlá d­nych pros­tried­kov vš eo­bec­ne zá ­vä z­ný m prá v­nym pred­pi­som je na­ria­de­nie vlá ­dy. Uz­ne­se­nie vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky je inter­ný nor­ma­tí v­ny po­kyn. Vš eo­bec­ne zá ­vä z­ný m prá v­nym pred­pi­som vlá ­da mô ­ž e ria­diť sprá ­va­nie sub­jek­tov, kto­ré ne­po­dlie­ha­jú ria­dia­cej prá ­vo­mo­ci vlá ­dy. Inter­ný m nor­ma­tí v­nym po­ky­nom vlá ­da mô ­ž e ria­diť sprá ­va­nie ob­me­dze­nej sku­pi­ny sub­jek­tov prá ­va. Tý ch sub­jek­tov, kto­ré vlá ­da ria­di, kto­ré sú jej po­dria­de­né. Jed­not­liv­ci ani ro­di­ny, bez oh­ľ a­du na to, č i ma­jú naj­viac š esť ale­bo viac ako š esť č le­nov ne­po­dlie­ha­jú ria­dia­cej prá ­vo­mo­ci vlá ­dy. Zvo­le­ní m for­my uz­ne­se­nia vlá ­dy na ú p­ra­vu slo­bo­dy zhro­maž ­de­nia vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky v jed­nej ve­ci už po dru­hý k­rá t po­ru­š i­la Ú sta­vu. Nap­rí k­lad tý m, ž e ria­di­la chod spo­loč ­nos­ti pros­tried­kom (uz­ne­se­ní m), aký nie je zlu­č i­teľ ­ný s pros­tried­ka­mi ria­de­nia ma­te­riá l­ne­ho prá v­ne­ho š tá ­tu.

Ok­res­ný sú d v Bra­tis­la­ve nep­re­hlia­dol ani okol­nosť, ž e ochra­na zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d po­č as nú ­dzo­vé ­ho sta­vu nie je zní ­ž e­ná, ale ž e mu­sí do­sa­ho­vať rov­na­kú in­ten­zi­tu, ako v š tan­dar­dný ch pod­mien­kach.

Ci­to­va­nú ar­gu­men­tá ­ciu sud­ca pre prí p­rav­né ko­na­nie za­vŕ š il ú va­hou:

„Ak by ob­vi­ne­ný aj ve­rej­ne vy­zý ­val na ú č asť na zhro­maž ­de­ní, za­ká ­za­nom uz­ne­se­ní m vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 718 z 11. 11. 2020 (pre ob­č a­nov a oby­va­te­ľ ov prá v­ne ne­zá ­vä z­ný m), o kto­ré je ob­vi­ne­nie op­re­té, ne­mo­hol ob­vi­ne­ný napl­niť skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné ­ho č i­nu kla­de­né ­ho mu za vi­nu, le­bo uz­ne­se­nie vlá ­dy za­ka­zu­jú ­ce up­lat­ň o­va­nie prá ­va po­koj­ne sa zhro­maž ­ď o­vať v poč ­te nad 6 osô b je na­vy­š e bez naj­men­š í ch po­chyb­nos­tí aj v roz­po­re s Ú sta­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Char­tou zá ­klad­ný ch prá v Euró p­skej ú nie a Euró p­skym do­ho­vo­rom o zá ­klad­ný ch ľ ud­ský ch prá ­vach a slo­bo­dá ch. “

Ok­res­ný sú d má r­ne od­vie­dol uká ž ­ko­vú prá ­cu hod­nú mies­ta v uč eb­ni­ciach via­ce­rý ch prá v­nych dis­cip­lí n od ú s­tav­né ­ho prá ­va, cez teó riu prá ­va po tres­tné prá ­vo.

Tes­ne pred­tý m ako ge­ne­rá l­ny pro­ku­rá ­tor ne­chal net­res­tné ­mu od­bo­ru Ge­ne­rá l­ne pro­ku­ra­tú ­ry pre­ve­riť sú ­lad vy­hlá ­š ok Ú ra­du ve­rej­né ­ho zdra­vot­ní c­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky s Ú sta­vou v pod­sta­te zo zhod­ný ch prí ­č in, pre kto­ré Ok­res­ný sú d v Bra­tis­la­ve od­mie­tol viesť tres­tné stí ­ha­nie za up­lat­ne­nie slo­bo­dy zhro­maž ­ď o­va­nia „v roz­po­re s uz­ne­se­ní m vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky“, pro­ku­rá ­tor ok­res­nej pro­ku­ra­tú ­ry pro­ti roz­hod­nu­tiu sú ­du po­dal sť až ­nosť.

„Uve­de­nú sť až ­nosť od­ô vod­ň u­jem tý ­mi is­tý ­mi dô ­vod­mi kto­ré som uvie­dol v po­da­nom ná vr­hu na vza­tie do vä z­by. Má m za to, ž e ná vrh je dô ­vod­ný aj s pou­ka­zom na Vy­hlá š ­ku Ú ra­du ve­rej­né ­ho zdra­vot­ní c­tva SR č. 34, č ias­tka 22/2020, kto­rou sa na­ria­ď u­jú opat­re­nia pri oh­ro­ze­ní ve­rej­né ­ho zdra­via, kon­kré t­ne na jej § 4 ako aj na vy­š š ie uve­de­né uz­ne­se­nie Vlá ­dy SR č. 718 z 11. 11. 2020. “

Zá ­le­ž i­tosť pok­ro­č i­la vy­š š ie. Na Kraj­ský sú d v Bra­tis­la­ve, pred se­ná t zlo­ž e­ný z JUDr. Zu­za­ny Mol­ná ­ro­vej, JUDr. Da­ni­ce Ve­se­lov­skej a JUDr. Ka­ro­la Ko­vá ­č a.

Ten­to se­ná t uvie­dol, ž e: „Sú d pr­vé ­ho stup­ň a vy­chá ­dzal z nes­prá v­nych prá v­nych zá ­ve­rov, kto­ré ma­li za ná s­le­dok pot­re­bu zru­š iť na­pad­nu­té uz­ne­se­nie v ce­lom roz­sa­hu. “

Opis skut­ko­vé ­ho sta­vu v od­ô vod­ne­ní kraj­ské ­ho sú ­du trik­rá t ho­vo­rí o ne­po­vo­le­nom zhro­maž ­de­ní, ku kto­ré ­mu ob­vi­ne­ný po­zý ­val a pri­zý ­val oko­loi­dú ­cich. „Ne­po­vo­le­ný “ mô ­ž e zna­me­nať iba „ta­ký, na aký ne­má po­vo­le­nie; ko­na­ný bez po­vo­le­nia“. Ne­zaš ­ko­dí pri­po­me­nú ť, ž e pos­led­ná ve­ta č l. 28 ods. 4 Ú sta­vy znie: „Zhro­maž ­de­nie sa nes­mie pod­mie­ň o­vať po­vo­le­ní m or­gá ­nu ve­rej­nej sprá ­vy. “ V da­nom prí ­pa­de kraj­ský sú d kon­š ta­to­val neexis­ten­ciu po­vo­le­nia a z to­ho vy­vo­dil, ž e ide o trest­ný č in ale­bo as­poň pri­ť a­ž u­jú ­cu okol­nosť. V opač ­nom prí ­pa­de ne­má zmy­sel kŕ č o­vi­té opa­ko­va­nie z od­ô vod­ne­nia, ž e č in­nosť ob­vi­ne­né ­ho bo­la ne­po­vo­le­ná.

Kraj­ský sú d naj­skô r sve­do­mi­to pou­ká ­zal na okol­nosť, ž e vlá ­da v skú ­ma­nej ve­ci ne­moh­la vy­dať uz­ne­se­nie:

„Má prav­du sud­ca pre prí p­rav­né ko­na­nie, keď pou­ka­zu­je na zá ­kon č. 400/2015 Z. z., na je­ho us­ta­no­ve­nie § 1 ods. 1, v kto­rom je kon­kre­ti­zo­va­né, kto­ré prá v­ne pred­pi­sy sú zá ­vä z­né a pod­ľ a od­se­ku 1 pla­tí: Ten­to zá ­kon up­ra­vu­je zá ­klad­né pra­vid­lá tvor­by vš eo­bec­ne zá ­vä z­ný ch prá v­nych pred­pi­sov (ď a­lej len „prá v­ny pred­pis“), kto­rý ­mi sú Ú sta­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ď a­lej len „ú s­ta­va“), ú s­tav­né zá ­ko­ny, zá ­ko­ny, na­ria­de­nia vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ď a­lej len „na­ria­de­nie vlá ­dy“), vy­hlá š ­ky a opat­re­nia mi­nis­terstiev, os­tat­ný ch ú s­tred­ný ch or­gá ­nov š tá t­nej sprá ­vy, iný ch or­gá ­nov š tá t­nej sprá ­vy a Ná ­rod­nej ban­ky Slo­ven­ska a ich vy­hla­so­va­nie v Zbier­ke zá ­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ď a­lej len „zbier­ka zá ­ko­nov“). “. (3T­po/1004/2020). Vzá ­pä ­tí kon­š ta­tu­je lo­gic­ký proti­klad k tej­to té ­ze: „po­vin­nos­ti mô ­ž u byť uk­la­da­né v po­dzá ­kon­ný ch pred­pi­soch (aj uz­ne­se­ní m vlá ­dy“) (3T­po/1004/2020, s. 15).

Č á ­ry – má ­ry, ani nie o pol stra­ny nes­kô r uz­ne­se­nie vlá ­dy, kto­ré ne­pat­rí k vš eo­bec­ne zá ­vä z­ný m prá v­nym pred­pi­som pod­ľ a § 1 ods. 1 zá k. č. 400/2015 Z. z. sa me­ní na „po­dzá ­kon­ný pred­pis“, kto­rý m pod­ľ a kraj­ské ­ho sú ­du mož ­no uk­la­dať po­vin­nos­ti. Te­da „po­dzá ­kon­ný pred­pis“ = vš eo­bec­ne zá ­vä z­ný prá v­ny pred­pis.

Kraj­ský sú d dbal o to, aby na­vo­dzo­val zda­nie, ž e je dob­rý a pos­luš ­ný ž iak. Zá ­klad pre svo­je ú va­hy na­š iel v roz­hod­nu­tí Ú stav­né ­ho sú ­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky PL. Ú S 22/2020 zo dň a 14. ok­tó b­ra 2020. Ú stav­ný sú d v roz­hod­nu­tí kon­š ta­to­val, ž e na­pad­nu­té uz­ne­se­nie vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 587 o vy­hlá ­se­ní nú ­dzo­vé ­ho sta­vu a na­ria­de­nie vlá ­dy č. 269/2020 Z. z. z 30. sep­tem­bra 2020 sú v sú ­la­de s č lá n­kom 1 ods. 1 a č lá n­kom 2 ods. 2 Ú sta­vy a č lá n­kom 1 ods. 1 až 4 a č lá n­kom 5 ods. 1 až 3 ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu.

V sú ­la­de s ná vr­hom Ú stav­ný sú d po­su­dzo­val ú s­tav­nosť vy­hlá ­se­nia nú ­dzo­vé ­ho sta­vu, pres­kú ­ma­val, č i ú s­tav­né je uz­ne­se­nie o vy­hlá ­se­ní nú ­dzo­vé ­ho sta­vu z 30. sep­tem­bra 2020.

Vzor­ný a pos­luš ­ný kraj­ský sú d ne­pos­tre­hol, ž e roz­hod­nu­tie Ú stav­né ­ho sú ­du SR má č asť, v kto­rej ú s­tav­ný sú d pok­ro­č il ď a­le­ko za rá ­mec ná vr­hu na ko­na­nie a v kto­rej ú s­tav­ný sú d ne­roz­ho­do­val o ni­č om z to­ho, č o kraj­ský sú d pou­ž il ako ka­bá t do kto­ré ­ho sa v ú va­há ch za­ha­lil.

Ú stav­ný sú d vy­me­dze­ní m ná vr­hu na ko­na­nie ne­zí s­kal prá ­vo­moc roz­ho­do­vať aj o ú s­tav­nos­ti uz­ne­se­nia ako prá v­nej for­my ú s­tav­ne vhod­nej na ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d. Ak by za­č a­lo í sť do tu­hé ­ho, ak by sa ú s­tav­ný sú d dos­tal pod paľ ­bu kri­ti­ky, č o si to do­vo­lil vo vzť a­hu k ď al­š í m otá z­kam, o kto­rý ch sa vy­jad­ril, je ne­po­chyb­né, ž e od vy­me­dzenia pred­me­tu ko­na­nia navr­ho­va­te­ľ om by od­ví ­jal svo­ju ob­ra­nu. „Ja nič, ja mu­zi­kant“.

Roz­ho­do­va­nie ú s­tav­né ­ho sú ­du je ako sne­ho­vá gu­ľ a. „Na­ba­ľ u­je sa“, až ve­die k pô ­vod­ne ne­tu­š e­né ­mu prek­va­pe­niu. Ú stav­ný sú d sa od roz­hod­nu­tia PL. Ú S 10/2014 prep­ra­co­val k roz­hod­nu­tiu PL. Ú S 22/2020 zo dň a 14. ok­tó b­ra 2020. Ú stav­ný sú d roz­hod­nu­tí m zo 14. ok­tó b­ra od­ob­ril ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d vlá ­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky v nú ­dzo­vom sta­ve a tiež for­mu, akú ob­me­dzenie mô ­ž e mať – uz­ne­se­nie:

Ako už bo­lo uve­de­né, na zá ­kla­de nú ­dzo­vé ­ho sta­vu mož ­no fa­kul­ta­tí v­ne uz­ne­se­ní m vlá ­dy pria­mo ob­me­dziť zá ­klad­né prá ­va ale­bo ulo­ž iť po­vin­nos­ti. Ok­rem to­ho sa vo via­ce­rý ch us­ta­no­ve­niach prá v­ne­ho po­riad­ku na­chá ­dza po­jem, resp. okol­nosť nú ­dzo­vé ­ho sta­vu, kto­rý v prí ­pa­de vy­hlá ­se­nia spô ­so­bu­je pred­ví ­da­né ná s­led­ky, pri­č om exis­ten­cia a po­va­ha ak­ti­vač ­ný ch ú č in­kov nú ­dzo­vé ­ho sta­vu v kon­kré t­nom prá v­nom pred­pi­se sú po vy­hlá ­se­ní nú ­dzo­vé ­ho sta­vu ni­ke­de jed­noz­nač ­né a na iný ch mies­tach je pot­reb­né ich inter­pre­to­vať. “ (PL. Ú S 22/2020, s. 29, bod 62).

Pre­zi­den­tka Č a­pu­to­vá ro­ku 2019 po vy­me­no­va­ní sud­cov Ú stav­né ­ho sú ­du SR č e­li­la kri­ti­ke za­lo­ž e­nej na ne­dos­ta­toč ­nej od­bor­nos­ti kan­di­dá ­tov vy­me­no­va­ný ch za sud­cov. Pro­ti kri­ti­ke vznies­la ná ­miet­ku, ž e „sud­co­via ma­jú dva­ná sť ro­kov na to, aby sa to nau­č i­li, “ č í m mys­le­la brá ­niť ú s­tav­nosť. Ar­gu­ment vec­ne sprá v­ny. Aku­rá t Slo­ven­sko bu­de de­sať ro­kov vy­č ká ­vať, do­kiaľ sa sud­co­via nauč ia svo­ju pro­fe­siu, kto­rej vý ­kon od nich Slo­ven­ská re­pub­li­ka pot­re­bu­je od oka­mi­hu prev­za­tia fun­kcie. Sprá v­nosť ú va­hy pre­zi­den­tky Slo­ven­skej re­pub­li­ky o č a­se, kto­rý bu­dú sud­co­via pot­re­bo­vať na zvlá d­nu­tie pro­fe­sie potvr­dzu­je aj ci­to­va­né roz­hod­nu­tie Ú stav­né ­ho sú ­du. Až sa sud­co­via nauč ia, a ak bu­dú v osem až de­sať ro­kov zno­vu roz­ho­do­vať o ú s­tav­nos­ti ob­me­dzo­va­nia zá ­klad­ný ch prá v v nú ­dzo­vom sta­ve, roz­hod­nu­tie is­tot­ne bu­de lep­š ie, viac bu­de chrá ­niť zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy na Slo­ven­sku. V sú ­č as­nos­ti to nie je nič moc.

Ci­to­va­ná č asť roz­hod­nu­tia ú s­tav­né ­ho sú ­du iný ­mi slo­va­mi a na hla­vič ­ko­vom pa­pie­ri potvr­dzu­je slo­vá pro­fe­so­ra Ma­zá ­ka o ú s­ta­ve, kto­rá nep­la­tí v nú ­dzo­vom sta­ve. Na roz­diel od slov re­no­mo­va­né ­ho od­bor­ní ­ka, kto­ré nie je prá v­ny dô ­vod brať za ber­nú min­cu, Ú stav­ný sú d Slo­ven­skej re­pub­li­ky je re­gu­lá r­ny a mo­no­pol­ný vy­kla­dač Ú sta­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Aj keď sa mý ­li. Aj keď je serviln­ý a chce sa za­vď a­č iť to­mu, pre ko­ho mo­di­fi­ku­je Ú sta­vu svo­jí m vý ­kla­dom. Ú stav­ný sú d tý m­to roz­hod­nu­tí m de fac­to „zos­tre­lil“ ochra­nu zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d na Slo­ven­sku, „znor­mo­val“ ju pod­ľ a ž e­la­ní a pred­stá v vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Na ví ­ť az­ný ta­nec vlá ­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­doz­rel č as. Zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy vi­sia na vlá s­ku, no pred­sa len vi­sia, Neodtrh­li sa, ne­pad­li do prie­pas­ti de­jí n. Je tak kvô ­li to­mu, ž e zá ­ro­veň s Ú sta­vou, kto­rú Ú stav­ný sú d SR „š kr­tol“ ú č in­kom svoj­ho roz­hod­nu­tia, tie­to prá ­va za­ru­č u­jú aj me­dzi­ná ­rod­né do­ho­vo­ry o ľ ud­ský ch prá ­vach. Ú stav­ný sú d Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­má prá ­vo­moc roz­ho­do­vať o ich zá ­vä z­nos­ti, ani o roz­sa­hu, v akom pla­tia. Na ich ochra­nu sú me­dzi­ná ­rod­né or­gá ­ny, pre­dov­š et­ký m Euró p­sky sú d pre ľ ud­ské prá ­va a Sú d­ny dvor Euró p­skej ú nie.

Na­priek neis­to­te, kto­rú do vý ­kla­du zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d a mož ­nos­tí ich ob­me­dzo­va­nia na Slo­ven­sko pri­nie­sol ú s­tav­ný sú d, nez­vy­š u­je iné, ako vi­dieť nad roz­hod­nu­tie a za roz­hod­nu­tie Ú stav­né ­ho sú ­du a pos­tu­po­vať ď a­lej pod­ľ a to­ho, č o sa pí ­š e v Ú sta­ve.

Es­ka­mo­té ­ri v ta­lá ­roch na kraj­skom sú ­de siah­li na pre­ce­dent ú s­tav­né ­ho prá ­va. Od­ka­zu­jú na ná ­lez Ú stav­né ­ho sú ­du SR vo ve­ci PL. Ú S 22/2020 zo dň a 14. 10. 2020. K to­mu pri­dá ­va­jú svoj vý ­vod: „Z ci­to­va­né ­ho ná ­le­zu je preu­ká ­za­né, ž e ú s­tav­ný sú d uz­nal prá ­vo­moc vlá ­dy ob­me­dziť zá ­klad­né prá ­va v nú ­dzo­vom sta­ve a tiež spô ­sob aký m tak mož ­no uro­biť, tj. Uz­ne­se­ní m. “ (3T­po/1004/2020, s. 15).

Tvr­de­nie je ú č e­lo­vé. Bez zá ­kla­du v prá v­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Na Slo­ven­sku na vš et­ko mu­sia byť vý ­nim­ky. Pr­vú vý ­nim­ku z vý ­lu­ky ob­me­dzo­vať zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy dal vlá ­de ú s­tav­ný zá ­kon č. 90/2001 Z. z. Tre­tia no­ve­la Ú sta­vy. Pr­vú vý ­nim­ku dos­ta­la vlá ­da ako do­č as­nú vý ­nim­ku. Č lá n­kom 120 ods. 2 zí s­ka­la prá ­vo­moc vy­dá ­vať na­ria­de­nia na vy­ko­na­nie Euró p­skej do­ho­dy o prid­ru­ž e­ní uzat­vo­re­nej me­dzi Euró p­sky­mi spo­lo­č en­stva­mi a ich č len­ský ­mi š tá t­mi na jed­nej stra­ne a Slo­ven­skou re­pub­li­kou (Aso­ciač ­ný do­ho­vor). Ak sa vlá ­da roz­hod­ne ob­me­dziť zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy vy­plý ­va­jú ­ce z Aso­ciač ­né ­ho do­ho­vo­ru, mô ­ž e tak uro­biť. Prá ­vo­moc stra­ti­la zmy­sel vstu­pom Slo­ven­skej re­pub­li­ky do Euró p­skej ú nie.

Č ud­ne rie­š e­né je ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d pod­ľ a ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu, kto­rý za­kla­dá dru­hú vý ­nim­ku pre ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d. A mož ­no hneď za­kla­dá aj tre­tiu vý ­nim­ku pre pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Č i pla­tí dru­há a tre­tia vý ­nim­ka pre ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d ale­bo č i exis­tu­je len dru­há vý ­nim­ka nie je z ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu zrej­mé.

Ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d mož ­no vy­ko­nať v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu a na ne­vyh­nut­ný č as v č a­se voj­ny (č lá ­nok 2 ods. 3), v č a­se voj­no­vé ­ho sta­vu (č lá ­nok 3 ods. 3), v č a­se vý ­ni­moč ­né ­ho sta­vu (č lá ­nok 4 ods. 4) a po­č as nú ­dzo­vé ­ho sta­vu (č lá ­nok 5 ods. 3). Neu­ve­ri­teľ ­ný m prek­va­pe­ní m je, ž e ú s­tav­ný zá ­kon o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu up­ra­vu­je pod­mien­ky, za aký ch mož ­no ob­me­dziť zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy, ale neur­č u­je, kto­rý š tá t­ny or­gá n má prá ­vo­moc ob­me­dzo­vať zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy. Ne­zaš ­ko­dí zo­pa­ko­vať. Ú STAVNÝ ZÁ KON O BEZ­PEČ ­NOS­TI Š TÁ TU UR­Č U­JE AKO MOŽ ­NO OB­ME­DZIŤ ZÁ KLADNÉ PRÁ VA A SLO­BO­DY, ALE NEUR­Č U­JE KTO ICH MO­Ž E OB­ME­DZIŤ. Už kvô ­li to­mu mu­sí ­me dbať o to, aby Slo­ven­sko nev­stú ­pi­lo do voj­ny.

Mož ­no je to až ab­sur­dné, no vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rá pod­ľ a ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu mô ­ž e vy­hlá ­siť nú ­dzo­vý stav, ne­má prá ­vo­moc ob­me­dzo­vať zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy. A mož ­no ide o opat­re­nie za­ve­de­né v do­be, keď sa v tvor­be prá ­va eš ­te vy­už í ­val zdra­vý ro­zum. Vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rá roz­ho­du­je o tom, č i vy­hlá ­si nú ­dzo­vý stav, ne­má prá ­vo­moc ob­me­dzo­vať zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy zá ­mer­ne, aby ne­bo­la vy­sta­ve­ná po­ku­š e­niu zneu­ž iť vy­hlá ­se­nie nú ­dzo­vé ­ho sta­vu na ob­me­dzo­va­nie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d.

Ú sta­va v č lá n­ku 2 ods. 2 pre š tá t­ne or­gá ­ny za­kla­dá pra­vid­lo Č o nie je do­vo­le­né, je za­ká ­za­né. Pre­to­ž e ni­ja­ký or­gá n ne­má do­vo­le­né ob­me­dzo­vať zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy v nú ­dzo­vom sta­ve, ma­lo by pla­tiť, ž e to ni­ja­ký or­gá n š tá ­tu nes­mie uro­biť. V nad­vä z­nos­ti na Ú sta­vu by ma­lo pla­tiť, ž e tak smie uro­biť je­di­ne Ná ­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky, le­bo zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy mož ­no ob­me­dzo­vať zá ­ko­nom. Aj kvô ­li nep­ri­ja­teľ ­nos­ti ta­ké ­ho rie­š e­nia pre vlá d­nu koa­lí ­ciu sa zro­dil vý ­klad, pod­ľ a kto­ré ­ho Ú sta­va nep­la­tí v nú ­dzo­vom sta­ve.

V praxi nú ­dzo­vý ch sta­vov od mar­ca 2020 sa za­už í ­va­lo, ž e ta­kú prá ­vo­moc po­č as nú ­dzo­vé ­ho sta­vu má vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. V pros­pech tej­to č er­stvo sa ro­dia­cej ú s­tav­nej oby­č a­je mož ­no uviesť, ž e vlá ­da má prá ­vo­moc vy­hlá ­siť nú ­dzo­vý stav (č lá ­nok 5 ods. 1), a pre­to je „vlá d­com nú ­dzo­vé ­ho sta­vu, “ v kto­rom mô ­ž e vš et­ko Ú sta­vou do­vo­le­né vrá ­ta­ne ú s­tav­ný m zá ­ko­nom do­vo­le­né ­ho ob­me­dzo­va­nia zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d.

V sú ­la­de s tou­to lo­gi­kou by zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy v č a­se voj­ny, voj­no­vé ­ho sta­vu a vý ­ni­moč ­né ­ho sta­vu mo­hol ob­me­dzo­vať pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pre­to­ž e on má prá ­vo­moc vy­hlá ­siť voj­nu, voj­no­vý stav a vý ­ni­moč ­ný stav. Na­koľ ­ko by sa ten­to vý ­klad ak­cep­to­val pri za­už í ­va­nom poh­ľ a­de po­li­to­ló ­gov, so­cio­ló ­gov a po­dob­ne kva­li­fi­ko­va­ný ch od­bor­ní ­kov na ú lo­hu hla­vy š tá ­tu, je za­tiaľ po­ne­cha­né na prí ­pad­ný spor po vy­po­ve­da­ní voj­ny, voj­no­vé ­ho sta­vu a vý ­ni­moč ­né ­ho sta­vu. Te­da v znač ­ne nev­hod­nom oka­mi­hu, no ta­ká ne­do­ko­na­lá je Ú sta­va vo via­ce­rý ch otá z­kach, kde pô ­vod­ne neexis­to­va­la po­li­tic­ká vô ­ľ a ko­nať pod­ľ a Ú sta­vy. Ma­te­riá l­ny prá v­ny š tá t bol na Slo­ven­sku zle­pe­ný k ne­vô ­li š tá t­nych or­gá ­nov a š tá t­nych fun­kcio­ná ­rov z kon­ca é ry so­cia­liz­mu pre­fe­ru­jú ­cich mo­del, pod­ľ a kto­ré ­ho vlá d­li, keď vlá d­li na kon­ci so­cia­liz­mu. Po re­vo­lú ­cii naz­va­nej Než ­ná im nez­vý ­š i­lo iné ako pred­stie­rať osob­ný pre­rod, pris­tú ­piť ako na sa­moz­rej­mosť na ria­de­nie š tá ­tu pod­ľ a prá ­va, ale vo vlas­tnom vnú t­ri ne­zap­re­li se­ba sa­mý ch, svo­je zvy­ky a po­ci­ty. Sot­va sa nas­kyt­la prí l­ež i­tosť, na­mies­to ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na vhod­né ­ho na ria­de­nie š tá ­tu vo vý ­ni­moč ­ný ch si­tuá ciá ch pri­ja­li hmlo­vi­nu bez prá v­nej is­to­ty o zá ­le­ž i­tos­tiach naj­zá ­važ ­nej­š ie­ho vý ­zna­mu pre š tá t. Ten­to stav ako sa­moz­rej­mosť za­cho­va­la vlá d­na koa­lí ­cia, ho­ci ú s­tav­ný zá ­kon o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu pria­mo a vý ­slov­ne no­ve­li­zo­va­la v de­cem­bri 2020.

Keď ú s­tav­ný zá ­kon o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu za­vie­dol dru­hú vý ­nim­ku pre vlá ­du z pra­vid­la o tom, kto­rý š tá t­ny or­gá n smie ob­me­dzo­vať zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy, pres­ne ur­č il aj tie zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy, kto­ré ako je­di­né mô ­ž e vlá ­da ob­me­dziť. Zá ­ro­veň ur­č il aj spô ­so­by ob­me­dzenia us­ta­no­ve­ný ch zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d vlá ­dou. Vš et­ky iné spô ­so­by ob­me­dzenia a vš et­ky iné zá ­klad­né prá ­va a slo­bo­dy vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­moh­la ob­me­dziť ani po­č as nú ­dzo­vé ­ho sta­vu. Kaž ­dý typ ob­me­dzenia zá ­klad­né ­ho prá ­va, kto­rý sa vý ­slov­ne neu­vá ­dza v ú s­tav­nom zá ­ko­ne o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu pre č as voj­ny, voj­no­vé ­ho sta­vu, vý ­ni­moč ­né ­ho sta­vu a nú ­dzo­vé ­ho sta­vu ako ob­me­dzenie, kto­ré neur­č e­ný or­gá n š tá ­tu mô ­ž e uro­biť, je neú s­tav­né! Ú stav­ný sú d tej­to okol­nos­ti v roz­hod­nu­tí PL. Ú S 22/2020 nep­riz­nal prá v­nu re­le­van­ciu.

 Laik mô ­ž e ar­gu­men­to­vať, ž e pred­sa ú s­tav­ný zá ­kon o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu sa zme­nil. Dopl­nil tak, aby to­ho, č o vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky mô ­ž e ob­me­dzo­vať v nú ­dzo­vom sta­ve, bo­lo č o naj­viac. Ar­gu­ment krá s­ny, ale nes­prá v­ny. Nie­len kvô ­li dis­ku­ta­bil­né ­mu ob­sa­hu no­ve­ly ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu, ale pre­dov­š et­ký m kvô ­li sú s­led­nos­ti č a­su. Ú stav­ný zá ­kon č. 414/2020 Z. z., o kto­rom je reč, na­do­bu­dol ú č in­nosť 29. de­cem­bra 2020. Ná ­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky ho schvá ­li­la o je­di­ný deň skô r! Ú stav­ný sú d vo ve­ci PL. Ú S 22/2020 roz­ho­dol 14. ok­tó b­ra 2020. O dva a pol me­sia­ca pred­sti­hol Ná ­rod­nú ra­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky. V tom č a­se mo­hol roz­ho­do­vať len, je­di­ne a vý ­luč ­ne pod­ľ a pô ­vod­né ­ho zne­nia ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na o bez­peč ­nos­ti š tá ­tu. Ni­ja­ké iné zne­nie ne­bo­lo. A pred­sa Ú stav­ný sú d pre­ja­vil ge­niá l­nu pred­ví ­da­vosť. Vy­veš ­til si, ž e parla­ment ú s­tav­ný zá ­kon zme­ní, vy­veš ­til si ako ho zme­ní, zvá ­ž il, ž e ú s­tav­ný zá ­kon, kto­rý sa o pá r me­sia­cov zme­ní, š ko­da dodr­ž ia­vať a to­mu pris­pô ­so­bil svo­je roz­ho­do­va­nie. Ved­ľ aj­š í m pro­duk­tom toh­to od­vá ž ­ne­ho pries­ku­mu bu­dú c­nos­ti sa sta­la pre­me­na ma­te­riá l­ne­ho prá v­ne­ho š tá ­tu na fa­ta­mor­gá ­nu, ho­ci ved­ľ aj­š ie pro­duk­ty č as­to kon­č ia na sklá d­kach.

Ú stav­ný sú d SR nep­riz­nal prá v­ny vý ­znam ú s­tav­né ­mu zá ­ko­nu ob­me­dzu­jú ­ce­mu pos­ta­ve­nie vlá ­dy pri ob­me­dzo­va­ní zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d. Nad us­ta­no­ve­nia ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na nad­ra­dil pos­vä t­ný CO­VID-19. V In­dii sú pos­vä t­né kra­vy, tak pre­č o by na Slo­ven­sku ne­mo­hol byť pos­vä t­ný CO­VID-19?

Sú d v pr­vom stup­ni prak­tic­ky vš et­ko pod­stat­né inter­pre­to­val inak, ako sú d v dru­hom stup­ni. Sú d pr­vé ­ho stup­ň a ob­vi­ne­nie od­mie­tol z dô ­vo­du, ž e ob­vi­ne­ný ne­mo­hol napl­niť skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné ­ho č i­nu, pre kto­rý mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie.

Sť až ­nost­ný sú d od­mie­tol té ­zu sud­cu pre prí p­rav­né ko­na­nie, pod­ľ a kto­rej „uz­ne­se­nie vlá ­dy o nú ­dzo­vom sta­ve, kto­rý m zá ­ro­veň bo­lo ob­me­dze­né zhro­maž ­ď o­va­cie prá ­vo ob­č a­nov nie je prá v­ne zá ­vä z­ný m a ob­č an sa ní m mô ­ž e ria­diť len dob­ro­voľ ­ne, ale ne­mu­sí, sť až ­nost­ný sú d tie­to ú va­hy po­va­ž u­je za ta­ké, pri kto­rý ch ne­bo­li dô s­led­ne po­sú ­de­né, zvá ­ž e­né a vy­hod­no­te­né vš et­ky as­pek­ty a re­le­van­tné sku­toč ­nos­ti“. (3T­po/1004/2020, s. 13).

Dô s­led­né po­sú ­de­nie, zvá ­ž e­nie a vy­hod­no­te­nie vš et­ký ch as­pek­tov a re­le­van­tný ch sku­toč ­nos­tí kraj­ský m sú ­dom znie:

„To­tiž uz­ne­se­nie vlá ­dy, kto­rý m bol vy­hlá ­se­ný nú ­dzo­vý stav jed­noz­nač ­ne vy­chá ­dza a bo­lo pri­ja­té na pod­kla­de ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na č. 227/2002 Z. z., pri­č om ten­to zá ­kon jas­ne ne­vy­me­dzu­je akou for­mou má byť nú ­dzo­vý stav vy­hlá ­se­ný a ani to akou for­mou ma­jú byť ú s­tav­né prá ­va ob­č a­nov ob­me­dze­né, ale nú ­dzo­vý stav vy­hla­su­je vlá ­da, pri­č om nie je ur­č e­né ko­mu pri­ná ­le­ž í roz­hod­nú ť o ob­me­dze­ní zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d ob­č a­nov. “ (3T­po/1004/2020, s. 14).

Zdá sa, ž e se­ná t kraj­ské ­ho sú ­du by ak­cep­to­val aj ob­me­dzenie zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d vrá t­ni­kom, po­kiaľ by bol vrá t­ni­kom Ú ra­du vlá ­dy.

Bri­lan­tnosť prá v­ne­ho mys­le­nia sa ro­zlie­ta do vý ­š in ď al­š í m ar­gu­men­tom sť až ­nos­tné ­ho se­ná ­tu:

„K roz­ve­de­né ­mu kraj­ský sú d do­dá ­va, ž e us­ta­no­ve­nie č l. 5 ú s­tav­né ­ho zá ­ko­na č. 227/2002 Z. z. bo­lo v sú ­vis­los­ti s pan­dé ­miou CO­VID-19 ap­li­ko­va­né viac­krá t a uz­ne­se­nia vlá ­dy bo­li uve­rej­ne­né v Zbier­ke zá ­ko­nov pod č. 84/2020, 284/2020, 290/2020, 298/2020, 306/2020, 315/2020, 386/2020, a te­da vo vš et­ký ch prí ­pa­doch iš ­lo o opat­re­nia vy­hlá ­se­né for­mou uz­ne­se­nia a pod­ľ a § 19 ods. 3 zá ­ko­na č. 400/2015 Z. z. o tvor­be prá v­nych pred­pi­sov a o Zbier­ke zá ­ko­nov SR pla­tí, ž e „iné ak­ty na­do­bú ­da­jú zá ­vä z­nosť dň om ich vy­hlá ­se­nia v zbier­ke zá ­ko­nov. Dň om vy­hlá ­se­nia v zbier­ke zá ­ko­nov za­č í ­na­jú ply­nú ť le­ho­ty, kto­ré sú v nich us­ta­no­ve­né, ale­bo kto­ré us­ta­no­vil prá v­ny pred­pis pre ni­mi up­ra­vo­va­né prá v­ne vzť a­hy. “ (3T­po/1004/2020, s. 15).

Stok­rá t opa­ko­va­ná lož sa stá ­va prav­dou. To už vie­me. Stok­rá t opa­ko­va­ná ne­zá ­kon­nosť sa stá ­va zá ­ko­nom. To sa prá ­ve doz­ve­dá ­me. Už nep­la­tí, ž e ne­zá ­kon­nosť sa ne­mô ­ž e zme­niť na zá ­kon inak ako zme­nou zá ­ko­na. Sta­č í, ak sú d usú ­di, zí s­ka do­jem, ž e zá ­kon­né je to, č o eš ­te vč e­ra bo­lo ne­zá ­kon­né.

Sran­da sa kon­č í. Vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­reš ­pek­tu­je pod­mien­ky ma­te­riá l­ne­ho prá v­ne­ho š tá ­tu vo vzť a­hu k for­me, akou má re­gu­lo­vať sprá ­va­nie v š tá ­te. Vlá ­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­ru­š í Ú sta­vu, prá ­vo Euró p­skej ú nie aj me­dzi­ná ­rod­ný do­ho­vor pri­ja­tý Ra­dou Euró ­py. To vš et­ko po­ru­š í ob­me­dze­ní m slo­bo­dy zhro­maž ­ď o­va­nia. Na­mies­to to­ho, aby strá ž ­ca zá ­kon­nos­ti – pro­ku­rá ­tor – od­mie­tol ta­ký paš ­kvil up­lat­niť pro­ti ob­č a­no­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky, po­koj­ne ho pre­nas­le­du­je v pres­ved­č e­ní, ž e ko­ná sprá v­ne. Veď sa za­vď a­č u­je vlá ­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Pri­tom ak by v tej­to ve­ci pro­ku­rá ­tor ko­nal ozaj dô s­led­ne, ok­rem to­ho, ž e by ne­vie­dol tres­tné stí ­ha­nie pro­ti ob­č a­no­vi, kto­rý up­lat­nil svo­je ú s­tav­né prá ­vo bez oh­ľ a­du na je­ho po­ru­š o­va­nie vlá ­dou SR, zá ­ro­veň by sa mu­sel za­obe­rať otá z­kou, kto­rý č len vlá ­dy sa do­pus­til tres­tné ­ho č i­nu zneu­ž i­tia prá ­vo­mo­ci ve­rej­né ­ho č i­ni­te­ľ a, prí ­pad­ne č i ne­doš ­lo k spá ­chaniu toh­to tres­tné ­ho č i­nu v spolu­pá ­cha­teľ ­stve via­ce­rý ch č le­nov vlá ­dy.

Keď pro­ku­rá ­tor pred­lo­ž í sú ­du na roz­hod­nu­tie nez­my­sel, na Slo­ven­sku nez­my­sel pres­tá ­va byť nez­mys­lom. Pro­ku­rá ­tor by pred­sa č o­si ta­ké neu­ro­bil. Pro­ku­rá ­tor pred­kla­dá sť až ­nosť, nuž mu tre­ba vy­ho­vieť.

Sť až ­nos­tné ­mu sú ­du ako ke­by vy­ra­zi­la dych zá ­važ ­nosť té ­my, o kto­rej mal roz­hod­nú ť. O zneu­ž i­tí slo­bo­dy zhro­maž ­ď o­va­nia spô ­so­bom, pri kto­rom sú vš et­ci oh­ro­ze­ní, vlá ­da aj oby­va­te­lia, hro­zia­cim roz­š í ­re­ní m pan­dé ­mie Co­vid-19. Č o už s tý m? Na­ka­ziť ce­lý ná ­rod kvô ­li ne­ja­ký m smieš ­nym ľ ud­ský m prá ­vam?

S pl­ný m ve­do­mí m hro­zia­cej zod­po­ved­nos­ti v ro­di­ne, pred su­sed­mi a zná ­my­mi sa kraj­ský sú d chy­tal č o­ho sa da­lo. Nev­zal do ú va­hy, č o­ho sa chy­tiť ne­da­lo. Nap­rí k­lad ochra­nu slo­bo­dy zhro­maž ­ď o­va­nia pod­ľ a č l. 52 Char­ty zá ­klad­ný ch prá v Euró p­skej ú nie a pod­ľ a č l. 11 Euró p­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľ ud­ský ch prá v a zá ­klad­ný ch slo­bô d, ho­ci oba do­ho­vo­ry bo­li pred­me­tom ko­na­nia pred sú ­dom pr­vé ­ho stup­ň a. Č ud­né rozvrstve­nie prá ­vo­mo­ci, ocho­ty a zá ­uj­mu v ta­lá ­roch sa dos­ta­lo k ď al­š ie­mu mí ľ ­ni­ku – kde je me­dzi­ná ­rod­ný do­ho­vor, niet slo­ven­ské ­ho sud­cu. To, č o s mi­č u­rin­skou tr­pez­li­vos­ť ou naš ­te­pil Ú stav­ný sú d Slo­ven­skej re­pub­li­ky na inter­pre­tá ­ciu Ú sta­vy, le­bo to mô ­ž e uro­biť, ni­ja­ký slo­ven­ský sud­ca ne­mô ­ž e uro­biť me­dzi­ná ­rod­né ­mu do­ho­vo­ru. Vý ­cho­dis­kom je len za­vre­tie oč í a ú tek. Pod­ľ a to­ho sa sť až ­nost­ný sú d za­cho­val.

Tre­tí sek­tor nav­le­č e­ný do ru­ka­vi­ce mé ­dií ma­ni­pu­lu­je s ve­rej­nou mien­kou. Na­vo­dzu­je zda­nie, ž e Slo­ven­sko pot­re­bu­je spra­vod­li­vý roz­su­dok v kau­ze Ku­ciak. Sa­moz­rej­me, iné ako spra­vod­li­vé pot­res­ta­nie pá ­cha­te­ľ ov a ob­jed­ná ­va­te­ľ ov tej­to vraž ­dy nes­mie prí sť do ú va­hy. No Slo­ven­sko pot­re­bu­je ove­ľ a viac, ako spra­vod­li­vý roz­su­dok v jed­nom prí ­pa­de. Slo­ven­sko pot­re­bu­je, aby sú d­ne roz­hod­nu­tia bo­li spra­vod­li­vé vž dy. Pri­naj­hor­š om sko­ro vž dy. Nie cel­kom vý ­ni­moč ­ne raz a prí ­pad­ne nik­dy viac. Z toh­to zor­né ­ho uh­la roz­hod­nu­tie sú ­du dru­hé ­ho stup­ň a, kto­ré pod­po­rí vlá ­du v ob­me­dzo­va­ní zá ­klad­ný ch prá v a slo­bô d kvô ­li to­mu, ž e je vlá ­dou, je ob­lud­né. Ak by vlá ­da dba­la o ochra­nu ú s­tav­nos­ti a pre­sa­dzo­va­nie ma­te­riá l­ne­ho prá v­ne­ho š tá ­tu, sa­ma by mu­se­la vy­vo­diť dô s­led­ky z to­ho, ž e sú d dru­hé ­ho stup­ň a vo svo­jej roz­ho­do­va­cej č in­nos­ti up­red­nos­tní po­ru­š o­va­te­ľ a prá ­va pred tý m, kto je ob­me­dzo­va­ní m prá ­va poš ­ko­de­ný. Do­kiaľ bu­dú na Slo­ven­sku ta­kí sud­co­via, ne­bu­de v sú d­nych sie­ň ach a v sú d­nych roz­hod­nu­tiach spra­vod­li­vosť, ani dos­tup­ná Ú sta­va a vš et­ky me­dzi­ná ­rod­né do­ho­vo­ry, kto­ré v ta­kom prí ­pa­de Slo­ven­ská re­pub­li­ka pod­pí ­sa­la zby­toč ­ne. Pres­nej­š ie, za pod­pí ­sa­nie ale ne­dodr­ž ia­va­nie kto­rý ch bu­de Slo­ven­ská re­pub­li­ka eš ­te aj pla­tiť.

 


⇐ Предыдущая12345
  

© helpiks.su При использовании или копировании материалов прямая ссылка на сайт обязательна.