Aj v covidovej ére základné práva majú chrániť človeka

Prá vna analý za pre ochranu obč anov, ktorý ch by chceli ú radní ci pokutovať

Ku cti policajtov svedč í fakt, ž e sa prestali podieľ ať na hrubom poruš ovaní Ú stavy a stopli vyberanie pokú t za nenosenie rú š ok a obmedzovania slobody pohybu a pobytu podľ a nulitný ch ustanovení vlá dnej garnitú ry… Pravdepodobne ich k tomu motivovali aj prá vne analý zy, ktoré vypracoval bý valý minister spravodlivosti, trestný sudca Š tefan Harabin.

Keď ž e sa situá cia zmenila, musela zmeniť svoju taktiku aj vlá da. Preniesli tú to “vý sadu” na Mikasov ú rad…

Na to opä ť zareagoval JUDr. Harabin a rozpracoval prá vnu analý zu na ochranu pre ochranu obč anov, ktorý ch by chceli ú radní ci pokutovať. Priná š ame Vá m ju bez cenzú ry a redakč ný ch ú prav:

Pokutu rozhodne neplať te a podajte odvolanie a trestné ozná menie podľ a dole pripojený ch vzorov dosadení m aktuá lnych osobný ch doplnení, vyzý va pokutovaný ch obč anov bý valý minister spravodlivosti.

Prá vny manuá l na odvolanie proti rozhodnutiam regioná lnych ú radov verejné ho zdravotní ctva pri ukladaní pokú t za nenosenie rú š ok, resp. za odmietnutie podrobiť sa testovaniu.

V poslednom období dostá vam č oraz viac prosieb o pomoc pri ukladaní pokú t za nenosenie rú š ok od regioná lnych ú radov verejné ho zdravotní ctva. Policajti si zrejme uvedomili aký je platný prá vny poriadok, v zmysle ktoré ho je mož né i za nú dzové ho stavu obmedzovať slobodu pohybu a pobytu i zhromaž ď ovania sa, resp. ukladania povinnosti nosiť rú š ko iba zá konom aj to iba pri zachovaní zá kladný ch prá v a slobô d.

Ú stava platí aj za nú dzové ho stavu, podľ a ktorej aj sloboda pohybu a pobytu i zhromaž ď ovania sa, resp. prá vo na sú kromie nenosiť rú š ko (č l. 16 ods. 1 Ú stavy nedotknuteľ nosť osoby a jej sú kromia je zaruč ená ) mô ž e byť obmedzená len zá konom prijatý m a schvá lený m riadnym legislatí vnym procesom v parlamente, ktorý má 150 poslancov a nie uznesení m vlá dy a už vô bec nie vyhlá š kou Ú radu verejné ho zdravotní ctva, kde prá ve pri absencii riadneho legislatí vneho procesu sa ľ ahko sprí tomní zjavne svojvô ľ a u jedné ho č loveka (Mikas), alebo iba u 16 č lenov (vlá da).

Pokutu rozhodne neplať te a podajte odvolanie a trestné ozná menie podľ a dole pripojený ch vzorov dosadení m aktuá lnych osobný ch doplnení.

Osoba XYZ……, adresa, Preš ov/ Nitra

30. januá r 2021, Preš ov/ Nitra

Regioná lny ú rad verejné ho zdravotní ctva,

adresa
Preš ov/ Nitra

Odvolanie proti uzneseniu č. j. HŽ P/2021/00310 z 11. januá ra 2021

Neporuš il/a som ž iadnu prá vnu povinnosť.

Platný prá vny stav na ú zemí Slovenskej republiky mi to umož ň uje aj pri existencii uznesenia vlá dy Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020 a vyhlá š ky č. 77 Ú radu verejné ho zdravotní ctva Slovenskej republiky z 31. decembra 2020.

Podľ a č l. 2 ods. 2 Ú stavy Slovenskej republiky:

„Š tá tne orgá ny mô ž u konať iba na zá klade ú stavy, v jej medziach a v rozsahu a spô sobom, ktorý ustanoví zá kon. “.

K vý chodiskový m pravidlá m prá vneho š tá tu s povahou conditio sine qua non, teda nevyhnutnej podmienky patrí, ž e nie kaž dý orgá n verejnej moci mô ž e konať tak, ako si zmyslí, ani tak, ako sa mu ž iada, ale mô ž e konať vý luč ne v medziach zverenej prá vomoci, a tú musí uplatň ovať spô sobom a za podmienok, keď mu Ú stava a zá kony dovoľ ujú konať.

Zá kon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe prá vnych predpisov a o Zbierke zá konov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorý ch zá konov v § 1 ods. 1 definuje vš eobecne zá vä zné prá vne predpisy ako:

„Ú stava Slovenskej republiky, ú stavné zá kony, zá kony, nariadenia vlá dy Slovenskej republiky, vyhlá š ky a opatrenia ministerstiev, ostatný ch ú stredný ch orgá nov š tá tnej sprá vy, iný ch orgá nov š tá tnej sprá vy a Ná rodnej banky Slovenska“.

Bez najmenš í ch pochybností je zrejmé, ž e uznesenie vlá dy nie je normatí vnym prá vnym aktom podľ a legá lnej definí cie uvedenej v § 1 ods. 1 zá kona č. 400/2015 Z. z. Nemô ž e preto vš eobecne zavä zovať obyvateľ ov Slovenskej republiky. Ide o procesné rozhodnutie najvyš š ieho kolektí vneho orgá nu reprezentujú ceho vý konnú moc, a zavä zuje len samotnú vlá du Slovenskej republiky, resp. prí sluš né š tá tne orgá ny/ú rady, ale nie slobodné fyzické osoby – obyvateľ ov Slovenskej republiky. Iná by bola situá cia, ak by š lo aspoň o nariadenie vlá dy, ktoré je normatí vnym prá vnym aktom.

V tejto spojitosti je obsah uznesenia vlá dy Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020 s ú č innosť ou od 1. januá ra 2021 pre obyvateľ ov Slovenskej republiky v zá sade irelevantný. Ak ní m vlá da obmedzila slobodu pohybu a pobytu zá kazom vychá dzania (patriacu medzi zá kladné ľ udské prá va a slobody) podľ a č l. 5 ods. 4 ú stavné ho zá kona č. 227/2002 Z. z., v č ase od 5. 00 hod. do 1. 00 hod. nasledujú ceho dň a, ide nesporne o neú č innú a nevykonateľ nú ú pravu. Citované platí aj na vš etky predchá dzajú ce uznesenia vlá dy z posledné ho obdobia, ktorý mi rovnaký m (neú č inný m a nevykonateľ ný m) spô sobom obmedzila resp. zaká zala uplatň ovanie zá kladný ch prá v a slobô d (napr. aj prá vo pokojne sa zhromaž ď ovať v poč te nad 6 osô b patriace medzi zá kladné politické prá va obmedzené uznesení m vlá dy č. 718 z 11. novembra 2020 podľ a č l. 5 ods. 3 pí sm. h) ú stavné ho zá kona č. 227/2002 Z. z. ).

Uznesenia vlá dy Slovenskej republiky nie sú vš eobecne zá vä zné. Ich obsahom sa preto bež ný obč an mô ž e riadiť dobrovoľ ne, ale nemusí.

V sú vislosti so zá kladný m ľ udský m prá vom na slobodu pohybu a pobytu ako aj zá kladný m politický m prá vom zhromaž ď ovať sa a uvá dzam:

V zmysle Ú stavy Slovenskej republiky

č l. 7 ods. 5:

„medziná rodné zmluvy o ľ udský ch prá vach a zá kladný ch slobodá ch, medziná rodné zmluvy, na ktorý ch vykonanie nie je potrebný zá kon, a medziná rodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú prá va alebo povinnosti fyzický ch osô b alebo prá vnický ch osô b a ktoré boli ratifikované a vyhlá sené spô sobom ustanovený m zá konom, majú prednosť pred zá konmi“;

č l. 154c ods. 1:

„medziná rodné zmluvy o ľ udský ch prá vach a zá kladný ch slobodá ch, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlá sené spô sobom ustanovený m zá konom pred nadobudnutí m ú č innosti tohto ú stavné ho zá kona, sú sú č asť ou jej prá vneho poriadku a majú prednosť pred zá konom, ak zabezpeč ujú vä č š í rozsah ú stavný ch prá v a slobô d“;

č l. 13:

ods. 1 „povinnosti mož no ukladať

pí sm. a) zá konom alebo na zá klade zá kona, v jeho medziach a pri zachovaní zá kladný ch prá v a slobô d,

pí sm. b) medziná rodnou zmluvou podľ a č l. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá prá va a povinnosti fyzický ch osô b alebo prá vnický ch osô b,

alebo
pí sm. c) nariadení m vlá dy podľ a č l. 120 ods. 2.

ods. 2 medze zá kladný ch prá v a slobô d mož no upraviť za podmienok ustanovený ch touto ú stavou len zá konom.

č l. 16:

ods. 1 nedotknuteľ nosť osoby a jej sú kromia je zaruč ená. Obmedzená mô ž e byť len v prí padoch ustanovený ch zá konom.

č l. 23:

ods. 1 „sloboda pohybu a pobytu sa zaruč uje“;
ods. 3 „slobody podľ a odsekov 1 a 2 mô ž u byť obmedzené zá konom, ak je to nevyhnutné pre bezpeč nosť š tá tu, udrž anie verejné ho poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu prá v a slobô d iný ch a na vymedzený ch ú zemiach aj v zá ujme ochrany prí rody“;

č l. 28:

ods. 1 „prá vo pokojne sa zhromaž ď ovať sa zaruč uje“;
ods. 2 „podmienky vý konu tohto prá va ustanoví zá kon v prí padoch zhromaž ď ovania na verejný ch miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoloč nosti nevyhnutné na ochranu prá v a slobô d iný ch, ochranu verejné ho poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpeč nosť š tá tu. Zhromaž denie sa nesmie podmieň ovať povolení m orgá nu verejnej sprá vy“.

Ú stava dovoľ uje vy(ob)medzovať zá kladné prá va a slobody iba zá konom (č l. 13 ods. 2). Takú prá vomoc Ú stava zveruje iba zá konodarnej moci. Neprizná va ju dokonca ani vý konnej moci.

V zmysle Medziná rodné ho paktu OSN o obč ianskych a politický ch prá vach

č l. 12

1. „kaž dý, kto sa prá voplatne nachá dza na ú zemí urč ité ho š tá tu, má na tomto ú zemí prá vo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu“;

3. „vyš š ie spomenuté prá va nepodliehajú ž iadnym obmedzeniam okrem tý ch, ktoré ustanovuje zá kon a ktoré sú nevyhnutné pre ochranu ná rodnej bezpeč nosti, verejné ho poriadku, verejné ho zdravia alebo morá lky alebo prá v a slobô d druhý ch a ktoré v sú lade s ostatný mi prá vami uznaný mi v tomto pakte“;

č l. 21

„uzná va sa prá vo na pokojné zhromaž ď ovanie. Vý kon tohto prá va sa nesmie ž iadnym spô sobom obmedzovať, s vý nimkami, ktoré ustanovuje zá kon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoloč nosti v zá ujme ná rodnej bezpeč nosti alebo verejnej bezpeč nosti, verejné ho poriadku, ochrany verejné ho zdravia alebo morá lky alebo ochrany prá v a slobô d iný ch“.

Podľ a Charty zá kladný ch prá v Euró pskej ú nie

č l. 12 Sloboda zhromaž ď ovania a združ ovania

1. „Kaž dý má prá vo pokojne sa zhromaž ď ovať a slobodne sa združ ovať s iný mi na vš etký ch ú rovniach, najmä v sú vislosti s politický mi, odborá rskymi a obč ianskymi otá zkami, z č oho vyplý va, ž e kaž dý má prá vo zakladať na ochranu svojich zá ujmov odbory alebo vstupovať do nich“;

č l. 45 Sloboda pohybu a pobytu

1. „Kaž dý obč an Ú nie má prá vo na slobodný pohyb a pobyt na ú zemí č lenský ch š tá tov“;

č l. 52 Rozsah a vý klad prá v a zá sad

1. „Charty zá kladný ch prá v Euró pskej ú nie, aké koľ vek obmedzenie vý konu prá v a slobô d uznaný ch v tejto charte musí byť ustanovené zá konom a reš pektovať podstatu tý chto prá v a slobô d. Za predpokladu dodrž iavania zá sady proporcionality mož no tieto prá va a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutoč ne to zodpovedá cieľ om vš eobecné ho zá ujmu, ktoré sú uznané Ú niou, alebo ak je to potrebné na ochranu prá v a slobô d iný ch.

2. Prá va uznané v tejto charte, ktoré sú predmetom ustanovení zmlú v, sa vykoná vajú za podmienok a v medziach vymedzený ch tý mito zmluvami.

3. V rozsahu, v akom tá to charta obsahuje prá va, ktoré zodpovedajú prá vam zaruč ený m v Euró pskom dohovore o ochrane ľ udský ch prá v a zá kladný ch slobô d, zmysel a rozsah tý chto prá v je rovnaký ako zmysel a rozsah prá v ustanovený ch v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebrá ni tomu, aby prá vo Ú nie prizná valo š irš í rozsah ochrany tý chto prá v.

4. V rozsahu, v akom tá to charta uzná va zá kladné prá va vyplý vajú ce z ú stavný ch tradí cií spoloč ný ch pre č lenské š tá ty, sa tieto prá va musia vykladať v sú lade s tý mito tradí ciami.

5. Ustanovenia tejto charty, ktoré obsahujú zá sady, mô ž u byť vykoná vané legislatí vnymi a exekutí vnymi aktmi prijatý mi inš titú ciami, orgá nmi, ú radmi a agentú rami Ú nie, a aktmi č lenský ch š tá tov, ak tieto vykoná vajú prá vo Ú nie, pri vý kone svojich prí sluš ný ch prá vomocí. Mož no sa ich dovolá vať pred sú dom len na ú č ely vý kladu a preskú mavania zá konnosti tý chto aktov.

6. Vnú troš tá tne prá vne predpisy a prax sa musia zohľ adniť v plnej miere tak, ako je to vymedzené v tejto charte.

7. Sú dy Ú nie a č lenský ch š tá tov ná lež ite prihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľ om poskytnú ť usmernenia pri vý klade tejto charty. “.

č l. 53 Ú roveň ochrany

„Ž iadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, ž e obmedzuje alebo poš kodzuje ľ udské prá va a zá kladné slobody uznané v rá mci prí sluš né ho rozsahu ich pô sobnosti, prá vom Ú nie, medziná rodný m prá vom a medziná rodný mi zmluvami, ktorý ch zmluvnou stranou je Ú nia alebo vš etky č lenské š tá ty, a najmä Euró pskym dohovorom o ochrane ľ udský ch prá v a zá kladný ch slobô d, ako aj ú stavami č lenský ch š tá tov. “.

č l. 54 Zá kaz zneuž í vania prá v

„Ž iadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, ž e zahŕ ň a prá vo vyví jať č innosť alebo dopú š ť ať sa č inov zameraný ch na poš kodenie prá v a slobô d uznaný ch v tejto charte alebo na ich obmedzenie vo vä č š om rozsahu, ako je ustanovený v tejto charte. “.

V zmysle Euró pskeho dohovoru o zá kladný ch ľ udský ch prá vach a slobodá ch

č l. 11 Sloboda zhromaž ď ovania a združ ovania

1. „Kaž dý má prá vo na slobodu pokojné ho zhromaž ď ovania a na slobodu združ ovať sa s iný mi, vrá tane prá va zakladať na obranu svojich zá ujmov odbory, alebo vstupovať do nich.

2. Vý kon tý chto prá v mô ž e podliehať len taký m obmedzeniam, ktoré stanovuje zá kon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoloč nosti v zá ujme ná rodnej bezpeč nosti, verejnej bezpeč nosti, na predchá dzanie nepokojom alebo zloč innosti, ochranu zdravia alebo morá lky alebo ochranu prá v a slobô d iný ch. Tento č lá nok nebrá ni zavedeniu zá konný ch obmedzení na vý kon tý chto prá v prí sluš ní kmi ozbrojený ch sí l, polí cie a ú radní kmi š tá tnej sprá vy. “.

Podľ a Protokolu č. 4 zo 16. septembra 1963 k Dohovoru o ochrane ľ udský ch prá v a zá kladný ch slobô d prizná vajú ci niektoré prá va a slobody iné než tie, ktoré sú už uvedené v dohovore a v prvom dodatkovom protokole k dohovoru

č l. 2 ods. 1, 3 a 4:

1. „kaž dý, kto sa legá lne zdrž iava na ú zemí niektoré ho š tá tu, má na tomto ú zemí prá vo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu.

3. ž iadne obmedzenia sa nemô ž u uvaliť na vý kon tý chto prá v okrem tý ch, ktoré ustanovuje zá kon a sú nevyhnutné v demokratickej spoloč nosti v zá ujme ná rodnej bezpeč nosti, verejnej bezpeč nosti, na udrž anie verejné ho poriadku, na predchá dzanie zloč innosti, na ochranu zdravia alebo morá lky alebo na ochranu prá v a slobô d iný ch.

4. prá va uvedené v odseku 1 mô ž u v urč itý ch oblastiach podliehať obmedzeniam, ktoré sú ulož ené zá konom a sú v demokratickej spoloč nosti odô vodnené verejný m zá ujmom“.

Na podklade citovaný ch ustanovení Ú stavy, Paktu OSN, Charty zá kladný ch prá v Euró pskej ú nie a Euró pskeho dohovoru o ochrane ľ udský ch prá v a zá kladný ch slobô d je nespochybniteľ né, ž e ak medziná rodné zmluvy o ľ udský ch prá vach (Paktu OSN, Charta a Dohovor) zabezpeč ujú vä č š í rozsah ú stavný ch prá v a slobô d, majú prednosť pred zá konom (č l. 154c ods. 1 Ú stavy SR).

Pakt OSN, Charta a aj Dohovor, ktorý mi je Slovenská republika viazaná, garantujú prá vo pokojne a slobodne sa zhromaž ď ovať a slobodne sa pohybovať bez aký chkoľ vek obmedzení. Rovnako zo vš etký ch troch jasne vyplý va, ž e aké koľ vek obmedzenie vý konu prá v a slobô d uznaný ch v Pakte OSN, Charte a Dohovore musí byť ustanovené zá konom (č l. 12 bod 3., č l. 21 Paktu OSN), (č l. 52 bod 1. Charty), (č l. 11 bod 2. Dohovoru, č l. 2 ods. 3, 4 Protokolu č. 4) a mô ž e podliehať len taký m obmedzeniam, ktoré stanovuje, resp. ustanovuje zá kon.

Uvedené medziná rodné zmluvy, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, bez pripustenia vý nimiek, jednoznač ne urč ujú, ž e aké koľ vek obmedzenia vý konu zá kladný ch prá v a slobô d, aj prá va pokojne sa zhromaž ď ovať a slobody pohybu, je mož né len a jedine formou zá kona (za splnenia aj ostatný ch predpokladaný ch podmienok) a nie normou niž š ej prá vnej sily.

Pakt OSN, Charta a Dohovor, ako medziná rodné zmluvy „nadriadené “ nad naš e zá kony, ale i Ú stava jednoznač ne hovoria, ž e obmedzenia vý konu zá kladný ch prá v a slobô d musia byť vykonané formou zá kona.

Ú stavnoprá vne neobstojí ná zor ž e š tá tny orgá n, v tomto prí pade vlá da svojim uznesení m, alebo ú radní k ní m vydanou vyhlá š kou mô ž e zaká zať uplatň ovanie jedné ho zo zá kladný ch prá v, č i slobô d len na zá klade zá kona.

Zá kladné prá va a slobody pož í vajú zvý š enú ochranu a musia byť garantované nielen za š tandardný ch podmienok, ale prá ve a najmä aj vo vý nimoč ný ch situá ciá ch, kedy je ná chylnosť zo strany š tá tnych orgá nov ich poruš ovania zvý š ená. Vyjadrené platí aj poč as vyhlá sené ho nú dzové ho stavu na ú zemí Slovenskej republiky.

Uznesenie vlá dy Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, resp. vyhlá š ka č. 77 Ú radu verejné ho zdravotní ctva Slovenskej republiky z 31. decembra 2020 nie sú realizované spô sobom sú ladný m s Ú stavou Slovenskej republiky, Paktom OSN, Chartou zá kladný ch prá v Euró pskej ú nie a ani Euró pskym dohovorom o ochrane ľ udský ch prá v a zá kladný ch slobô d, lebo neš lo o zá kon.

Argument, ž e zá kazy urč ené uznesení m vlá dy, resp. vyhlá š kou ú radní ka vyhlá sené na zá klade ú stavné ho zá kona, je v tejto spojitosti prá vne irelevantný.

Bez najmenš í ch pochybnosti treba uviesť, ž e nielen uznesení m vlá dy, ale ani vyhlá š kou aké hokoľ vek ú radu (ktorý navyš e nie je ani ú stredný m orgá nom š tá tnej sprá vy, ako naprí klad aj Ú rad verejné ho zdravotní ctva) nemož no obmedzovať /zakazovať uplatň ovanie zá kladný ch ľ udský ch prá v a slobô d garantovaný ch obč anom a obyvateľ om nielen Ú stavou Slovenskej republiky, ale aj medziná rodný mi zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná a majú prednosť pred naš imi zá konmi.

Ú stava platí aj za nú dzové ho stavu, podľ a ktorej aj sloboda pohybu a pobytu i zhromaž ď ovania sa, mô ž e byť obmedzená len zá konom prijatý m a schvá lený m riadnym legislatí vnym procesom v parlamente, ktorý má 150 poslancov a nie uznesení m vlá dy a už vô bec nie vyhlá š kou Ú radu verejné ho zdravotní ctva, kde prá ve pri absencii riadneho legislatí vneho procesu sa ľ ahko sprí tomní zjavne svojvô ľ a u jedné ho č loveka (Mikas), alebo iba u 16 č lenov (vlá da).

Zá kladom riadenia ľ udskej spoloč nosti prostrední ctvom prá va nie je svojvô ľ a.

Nereš pektovanie zverenej prá vomoci a svojvô ľ a je zvlá š tnosť ou fungovania Slovenskej republiky pod vlá dou vedenou Matovič om v boji s koronaví rusom.

Aby nemohla byť prí tomná vý hovorka, ž e ste nepoznali aká je prá vna ú prava u ná s pripá jam i prá vnu analý zu renomované ho ú stavné ho prá vnika, bý valé ho sudcu Ú stavné ho sudcu Doc. Drgonca o nulitný ch aktov a neú stavný ch postupov Matovič a a Mikasa.

Aj v covidovej é re zá kladné prá va majú chrá niť č loveka

⇐ Предыдущая 1 2 345 Следующая ⇒